- shares
- Zdieľať na Facebooku
Autor článku „Uponáhľaní a nedočkaví kandidáti“ emotívne komentuje komunikáciu, podľa jeho názoru, „uponáhľaných a nedočkavých kandidátov“ v našom meste. Zo samotného textu je však jasné, že on sám sa tak – paradoxne a možno úplne nechtiac – dostal do situácie, že takýmto článkom aj on reálne začal svoju primátorskú kampaň. Čaro nechceného… Chcem však upriamiť pozornosť na niečo iné.
V uvedenom článku je naznačené podozrenie, že kandidáti, ktorí s občanmi komunikujú, sa, vraj, správajú neeticky. Je viac ako jasné, že právne hľadisko spomínaných udalostí, teda procesu komunikácie s občanmi, je úplne v poriadku. Z článku tiež vzniká dojem, že autor má snahu stavať samého seba do svetla čestného a priamočiareho človeka, ktorý pracuje počas roka a necíti potrebu prekračovať tiché, nepísané pravidlá slušnosti. Aj keď celé Slovensko, a politici vo všetkých stranách zvlášť, pochopili, že súčasné volebné zákony sú zastarané a nefunkčné (nezohľadňujú napr. rozvoj internetu), autor je presvedčený, že ktosi čosi obchádza a podlieza. Nuž, nie je to tak. To, čo sa deje, je iba viac demokracie, teda viac komunikácie.
Súhlasím s názorom, že byť prvým občanom mesta znamená prevziať na seba veľkú zodpovednosť. Všetci kandidáti, ktorí už dnes s voličmi komunikujú, vedia, že blížiace sa komunálne voľby budú zároveň aj súťažou ideí a že je fér, aby občan – volič mal čo najviac informácií potrebných na zodpovedné rozhodnutie a čas zoznámiť sa s informáciami o človeku, ktorý sa rozhodol pre kandidatúru. Podstatné je teda to, že dávame „všanc“ svoju tvár, svoj vlastný obraz.
Žiaden zákon neporušujeme, pretože žiaden zákon v demokratickom spoločenskom systéme nezakazuje propagovať a šíriť vlastné myšlienky (chvalabohu). Paradoxné je aj to, že ak sa o „vašu priazeň“ uchádza napr. nový jogurt, kampaň naň trvá 4 až 6 týždňov. Ba dokonca, ak sa jedná o sofistikovanejšie produkty, napr. mobilné telefóny, komunikačné služby alebo bankové produkty, kampaň v týchto prípadoch trvá aj 2 mesiace. Ale ak ideme rozhodovať o niekom, kto má riadiť mesto, slúžiť našim záujmom a reprezentovať nás celé 4 roky, „dávame“ mu na to 17 dní! Rozumiem, že ohraničenie volebnej kampane (s konkrétnymi odporúčaniami koho voliť a koho nevoliť) na konkrétne časové obdobie má svoju vnútornú logiku – aby bola zabezpečená rovnosť šancí pre kandidátov. Lehotu 17 dní budem aj ja rešpektovať, lebo si ctím pravidlá hry. Ale na strane druhej šírenie myšlienok a ideí, či už tlačou, osobnými stretnutiami alebo blogovaním na internete, je súčasťou nespochybniteľných hodnôt demokracie. Veď už T. G. Masaryk svojho času povedal „Demokracia je dialóg a dialóg je demokracia“. Umlčovať kohokoľvek by bolo proti princípom občianskej spoločnosti, proti nám samým.
Dnešný pohľad na komunikáciu s občanmi môže byť skreslený aj tým, že sa nerobí bežne. Ľudia, ktorí štát či mestá riadia, nekomunikujú s občanmi – voličmi sústavne.
Skúste si napr. predstaviť situáciu, že politické strany s občanmi komunikujú počas celého volebného cyklu 4 rokov (neriešme teraz to, či by vám to bolo príjemné alebo nie), celé 4 roky sa uchádzajú o vaše názory, pohľady na vec a zároveň vysvetľujú svoje kroky. Čudná predstava? Súhlasím. Ale iba preto, lebo to vôbec nie je bežnou praxou. Aj v prípade parlamentných volieb máme všetci svoju osobnú skúsenosť, že s občanmi sa komunikuje až vtedy, keď sa veľa sľubuje a „naháňajú“ sa narýchlo hlasy. V období medzi kampaňami je hlboké ticho. Ale: je toto demokracia a úcta k občanom – voličom?
Práve táto bežná prax, toto ne-komunikovanie, na ktoré sme si zvykli, skresľuje náš pohľad… Ak je ne-komunikovať bežné, je komunikovať automaticky neetické?
Obviňovanie komunikujúcich kandidátov z nedostatku etiky môže vzniknúť snáď vtedy, ak nie celkom rozumieme súboju ideí, keď nás mätie neinformovanosť, a možno aj istá občianska neskúsenosť, či dokonca akási politická „negramotnosť“. Verím však, že my, občania Vranova sme svojbytní, zdravo sebavedomí a že vieme oceniť snahu o úprimne ponúknutý DIALÓG s myšlienkami, nápadmi, konkrétnymi hodnotami a, možno subjektívnym, ale otvoreným nazeraním na naše mesto.
Ing. Igor Čačko
Reakcia na článok: Uponáhľaní a nedočkaví kandidáti
{jcomments off}
Komentáre