Právna pomoc hradená štátom bude dostupnejšia pre viac ľudí

Právna pomoc hradená štátom bude dostupnejšia pre viac ľudí. Je to jeden z dôsledkov novely zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorú navrhuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Okrem rozšírenia pôsobnosti Centra právnej pomoci (ďalej len „centrum“) budú mať po novom povinnosť poskytovať právnu pomoc na základe ustanovenia centrom všetci advokáti a nielen tí zapísaní v špeciálnom zozname. Taktiež by sa malo zjednodušiť konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zmeny by mali po schválení vládou a parlamentom platiť od 1. januára 2012. „Po piatich rokoch nastal čas zvýšiť dostupnosť a rozsah služieb Centra právnej pomoci. Je to významný krok pre ľudí, ktorí hľadajú spravodlivosť, ale pre nedostatok prostriedkov si nemôžu dovoliť služby právnikov. Aby mohli efektívne hájiť svoje práva a domôcť sa spravodlivosti potrebujú rovnako ako všetci ostatní v určitých situáciách kvalifikované právne poradenstvo.
Preto sme pristúpili k viacerým zmenám, ktoré budú znamenať, že štátom hradenú právnu pomoc dostane viac ľudí, proces konania o nároku sa zjednoduší, okrem advokátov bude môcť centrum určiť na riešenie niektorých sporov aj mediátorov. Chceme taktiež posilniť dohľad nad už poskytovanou právnou pomocou.
Dôležitou úlohou centra je aj jeho preventívne pôsobenie a predchádzanie vzniku sporov, ktorých riešenie potom môže byť komplikované, stresujúce, ale aj drahé,“ uviedla k zmenám ich predkladateľka – ministerka Žitňanská.
Právna pomoc dostupná pre viac ľudí
Novela predpokladá rozšírenie vecnej príslušnosti Centra právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj na oblasť obchodného práva, správneho súdnictva a konania pred ústavným súdom. Poskytovanie právnej pomoci bude teda možné už nielen v občianskoprávnych, pracovnoprávnych veciach, či rodinnoprávnych veciach.
Právnu pomoc tak budú môcť ľudia získať po splnení ostatných podmienok napríklad v súvislosti s osobným bankrotom, zmluvami o pôžičke, úverovými zmluvami či so súdnym prieskumom zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (preskúmanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne, priestupkové, či stavebné konanie a iné).
Okrem spomenutého sa zavádza pôsobnosť centra v konaní na druhom stupni vo veciach administratívneho vyhostenia cudzincov. V cezhraničných sporoch sa precizuje vzťah centra s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Z dôvodu rozšírenia okruhu osôb, ktorým môže centrum poskytnúť právnu pomoc, sa zavádza participačný model financovania právnej pomoci. Rozširuje sa hranica materiálnej núdze z 1,4 na 1,6-násobok životného minima. Uvedená hranica je jedna z troch podmienok, ktorá musí byť splnená pre priznanie nároku na právnu pomoc hradenú štátom.
V prípade, že príjmy žiadateľa budú vyššie ako 1,4-násobok sumy životného minima, ale nebudú presahovať 1,6-násobok sumy životného minima, rozhodne centrum o poskytnutí právnej pomoci, forme poskytnutia právnej pomoci a zaviaže oprávnenú osobu podieľať sa na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajúcou 20% nákladov na právnu pomoc.
Výška hradenej sumy bude závislá od formy poskytovania právnej pomoci v každom jednotlivom prípade. Ide orientačne o sumu od 26 až 40 eur za konanie na jednom stupni, čo je niekoľkonásobne menej ako služba, ktorú by človek musel zaplatiť u advokáta, keby nežiadal o poskytnutie právnej pomoci centrum.
Ďalšie zmeny
V návrhu sa zakotvuje možnosť sprostredkovať riešenie sporu formou mediácie. Ide o významný inštitút riešenia právnych sporov a preto vytvára novela priestor, aby bolo centrum oprávnené určiť jedného z mediátorov zapísaných v zozname vedeného ministerstvom.
Okrem toho sa ruší osobitný zoznam advokátov poskytujúcich právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi a zavádza sa povinnosť poskytovať tieto služby všetkým advokátom (v súčasnosti ich je vyše 4300). Novelou sa vytvárajú podmienky na prioritné pôsobenie zamestnancov centra v oblasti prevencie vzniku sporu a poskytovania právneho poradenstva v oblastiach, kde nie je zastupovanie v konaní pred súdom potrebné.
Návrh predpokladá aj zjednodušenie konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Poberateľ dávky v hmotnej núdzi sa bude automaticky považovať za osobu spĺňajúcu príjmové a majetkové pomery na poskytnutie právnej pomoci (doteraz aj takýto žiadateľ musel preukazovať aj tzv. materiálnu núdzu, ktorú predpokladal zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi).
Ďalej sa zavádza povinnosť orgánov štátnej správy, samosprávy, daňových úradov, notárov a pod. poskytnúť centru súčinnosť pri získavaní údajov potrebných na vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situácie žiadateľa, čo má viesť k zjednodušenému postupu pri dokladovaní žiadosti.
Keďže právo na právnu pomoc patrí medzi základné práva, je dôležitou zmenou aj zavedenie možnosti podať odvolanie voči rozhodnutiu centra o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a jeho preskúmanie súdom. Doteraz bolo možné len preskúmanie súdom na základe žaloby, pričom v tomto konaní bolo povinné zastúpenie advokátom. Išlo o paradoxnú situáciu, keď človek, ktorý tvrdil, že si nemôže služby advokáta dovoliť by ho musel mať, ak chcel preukázať, že má nárok na právnu pomoc hradenú štátom.
Návrh predpokladá aj zrušenie dvojkoľajnosti pri možnosti ustanovenia advokáta. Doteraz bolo možné o ustanovenie advokáta požiadať centrum aj súd. Po novom bude v tejto oblasti postup jednoznačný – navrhuje sa zrušenie možnosti súdu určiť advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom a centrum bude jediným orgánom, ktorý môže žiadateľovi ustanoviť advokáta na zastupovanie.

Autor: Peter Bubla, hovorca Ministerstva spravodlivosti SR