- shares
- Zdieľať na Facebooku
Zákonník práce má pred stratou práce v skúšobnej dobe viac chrániť zamestnancov s nízkymi príjmami. Dlhšou výpovednou dobou zase odmení tých, ktorí odpracovali u jedného zamestnávateľa viac rokov.
Skúšobná doba môže byť najviac jeden mesiac, len v prípade, ak mzda zamestnanca presahuje 1,7-násobok minimálnej mzdy (t.j. 538,90 eur), môže skúšobná doba trvať najviac tri mesiace. V prípade vedúcich zamestnancov je možné v kolektívnej zmluve dohodnúť predĺženie skúšobnej doby na šesť až deväť mesiacov. Takéto odstupňovanie skúšobnej doby navrhuje MPSVR SR v novele Zákonníka práce.
„Naším záujmom je, aby zamestnanci na nižšie kvalifikovaných pozíciách mali kratšiu skúšobnú lehotu – jeden mesiac. Na náročnejších, respektíve aj lepšie platených pozíciách by mohla byť dlhšia. Takéto odstupňovanie je objektívne a nespája sa s nárastom administratívnych nákladov. Dĺžka skúšobnej doby bude totiž jasná už pri podpise pracovnej zmluvy,” povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.
Zistiť, či má človek pri práci vyžadujúcej nižšiu kvalifikáciu dostatočné predpoklady, sa dá aj behom mesiaca. Kým u vysokopostavených manažérov je to záležitosťou aj viac ako pol roka.
Takisto sa zmenila definícia výpovednej doby. Tá bude podľa návrhu Zákonníka práce trvať jeden až tri mesiace – podľa dĺžky pracovného pomeru. V prípade, že zamestnanec prichádza o prácu z dôvodov na strane zamestnávateľa, teda preto, že sa zamestnávateľ zrušuje, premiestňuje, alebo sa zamestnanec stal nadbytočným pri zefektívňovaní výroby či pri organizačných zmenách, ale aj vtedy, ak došlo u zamestnanca k zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý mu neumožňuje viac vykonávať jeho prácu, bude mať nárok na ešte dlhšiu výpovednú dobu. Výpovedná doba v týchto prípadoch môže trvať od dvoch do piatich mesiacov v závislosti od dĺžky pracovného pomeru. Navyše, zamestnanec sa bude môcť rozhodnúť, či chce výpovednú dobu alebo odstupné. Logika návrhu je v tom, že náklady by mal znášať ten kto prepúšťa a naopak, prepúšťaný by si mal mať možnosť vybrať, čo mu viac vyhovuje.
Po dohode so zástupcami zamestnancov bude možné v kolektívnej zmluve vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými je možné v pracovnej zmluve dohodnúť vyplatenie odstupného namiesto výpovednej doby. Môže pritom ísť o rôzne kombinácie (napr. pri nároku na trojmesačné výpovednú dobu môže jeden mesiac plynúť výpovedná doba a za dva mesiace môže zamestnanec dostať odstupné).
V prípade, že zamestnanec odchádza po prvý raz do starobného, predčasného starobného dôchodku, alebo nadobudol nárok na invalidný dôchodok (len ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má okrem toho nárok na odchodné ( najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku).
Odchodné sa podľa návrhu novely neposkytne len vtedy, ak sa pracovný pomer skončil okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, alebo výpoveďou pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bol zamestnanec upozornení.
Ako ZP navrhuje upraviť skúšobnú a výpovednú dobu:
– Skúšobná doba je najviac jeden mesiac.
– V prípade, že mzda zamestnanca presiahne 1,7-násobok minimálnej mzdy je skúšobná doba najviac tri mesiace.
– Skúšobná doba vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca je najviac šesť mesiacov.
– V kolektívnej zmluve možno dohodnúť maximálnu dĺžku skúšobnej doby, ktorú možno dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve, najviac však šesť mesiacov a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca najviac deväť mesiacov.
– Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. V kolektívnej zmluve však možno dohodnúť, že sa o tento čas nepredĺži.
– Výpovedná doba je jeden mesiac.
– V prípade zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a – zamestnávateľ či jeho časť sa zrušuje alebo premiestňuje
alebo písm. b – zamestnanec sa stane nadbytočný
alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je výpovedná doba:
a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c) štyri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej desať rokov a menej ako 20 rokov,
d) päť mesiacov, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 20 rokov.
– Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných ako vyššie uvedených dôvodov je:
a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
– Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na dobu určitú u toho istého zamestnávateľa.
– Ak výpoveď dáva zamestnanec a jeho pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace.
Komentáre